Dopad chronického stresu na telo

Stres je prirodzenou reakciou tela na krízové situácie a ohrozenia. Ide o mechanizmus, ktorý zabezpečuje našu schopnosť zvládať výzvy alebo nebezpečenstvo, či už tým, že im čelíme, alebo sa im vyhýbame. Tento proces je známy ako boj alebo útek.

V momente, keď čelíme hrozbe alebo výzve, naše telo spúšťa fyziologickú odozvu. Aktivuje svoje zdroje, aby sme buď zostali a situáciu zvládli, alebo sa rýchlo dostali do bezpečia.

Kľúčovú úlohu pri tejto reakcii zohrávajú hormóny – kortizol, adrenalín a noradrenalín. 

V každodennom živote sa stretávame so stresujúcimi situáciami. Aký je však rozdiel medzi krátkodobým a dlhodobým stresom?

Krátkodobý a dlhodobý stres

Krátkodobý stres je prirodzená reakcia tela na výzvy, trvá len chvíľu a často zlepšuje výkon či sústredenie. Naopak, dlhodobý, chronický stres,  je výsledkom dlhodobého vystavenia stresovým situáciám, čo vedie k vyčerpaniu, zdravotným problémom a psychickým ťažkostiam. Zatiaľ čo krátkodobý stres zvyčajne neškodí, chronický stres môže vážne ovplyvniť kvalitu života a zdravie. 

Chronický stres je dlhodobý stres, ktorý môže trvať mesiace, až roky. Je spôsobený opakujúcimi sa stresovými faktormi (pracovné vyťaženie, finančné problémy, zložité vzťahy).

Príznaky chronického stresu:

• podráždenosť
• úzkosť
• depresia
• bolesti hlavy
• nespavosť

Stres sa stal bežnou súčasťou našich životov, avšak dlhodobý tlak môže mať vplyv na naše telo a jeho schopnosť regenerácie. Najnovšie štúdie ukazujú, že chronický stres môže spomaliť obnovu svalovej funkcie a ovplyvniť našu celkovú energiu, únavu a regeneráciu po fyzickej záťaži.

Pri vystavovaní každodennému stresu je dôležité dbať na dostatočnú regeneráciu nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke.

Ako stres ovplyvňuje telo?

Fyzické reakcie na stres mali pre človeka význam v dávnych dobách, keď človek ešte viedol jaskynný spôsob života. Telesné reakcie ho pripravovali na boj o prežitie alebo útek. Dnes majú stále tuto istú funkciu – fyzická reakcia na stres nás pripravuje na akciu.
V našom tele dochádza k:

• Zvýšeniu krvného tlaku, pulzu a zrýchleniu dýchania.
• Zvýšenej citlivosti uší, očí a nosa.
• Zvýšenému účinku hormónov, ktoré sú počas stresových situácií uvoľňované do krvného obehu.

Avšak, tieto reakcie pri dlhodobom vystavení stresu môžu spôsobiť vážne negatívne dôsledky na zdravie, ako napríklad:

• Napätie vo svaloch.
• Silné búšenie srdca (kardiovaskulárne problémy).
• Zvýšené potenie.
• Zrýchlené dýchanie.
• Rozšírenie zorníc oka.
• Chvenie, žalúdočné nevoľnosti, nervozitu.
• Bolesti hlavy, nespavosť alebo únavu
• Zhoršenie pamäte

Ako zvládnuť stres?

Pre lepšie zvládanie stresu a podporu regenerácie je dôležité:

1. Dodržiavať pravidelný spánok – minimálne 7-8 hodín denne.
2. Relaxovať – vyskúšajte meditáciu, jogu. Doprajte si pravidelný oddych.
3. Vyvážená strava – pestrá strava, obmedziť kofeín a alkohol, ktoré môžu prejavy stresu zhoršiť. 
4. Fyzická aktivita – pravidelná fyzická aktivita pomáha zmierniť stres. Zaraďte do svojej dennej rutiny pravidelný tréning.
5. Dychové cvičenia

Chronický stres nie je len psychologický problém. Jeho dopad na fyzické zdravie je nepopierateľný a má vplyv na našu schopnosť zotaviť sa po fyzickej záťaži. Z toho dôvodu je dôležité naučiť sa stres zvládať a dodať telu dostatočný priestor na regeneráciu.

Úloha fyzioterapie pri zvládaní stresu

Aj keď sa fyzioterapia nemusí javiť ako metóda voľby pri chronickom strese, opak je pravdou a erudovaní fyzioterapeuti vedia naučiť rôzne relaxačné techniky, ktoré pomáhajú znižovať hladinu stresu v tele. 

Medzi najznámejšie relaxačné techniky patria: 

Jacobsonova progresívna relaxácia na dosiahnutie celkového telesného a duševného uvoľnenie využíva striedavého napínania a uvoľňovania svalstva. Človek sa učí rozlišovať stavy napätia a uvoľnenia vo svaloch a následne to využiť na vedomé uvoľnenie jednotlivých častí či celého tela naraz. 

Schultzov autogénný tréning, ktorého autorom je nemecký lekár Johann Heinrich Schultz, ktorý pre navodenie relaxácie využíval pocit ťažoby a tepla v jednotlivých častiach tela. 

Okrem vyššie uvedených techník zameriavajúcich sa na elimináciu stresu v tele, vie fyzioterapeut či masér účinne uľaviť telu aj symptomatickým uvoľnením svalov a kĺbov, ktoré sú v dôsledku stresu vo vyššom napätí. Masáž a myofasciálne techniky podporujú relaxáciu, zlepšujú krvný obeh a znižujú fyzické príznaky stresu. 

Jedným z účinných prostriedkov eliminácie stresu je pravidelná fyzická aktivita. Individuálný funkčný tréning a skupinové cvičenia s trénerom či fyzioterapeutom, ktoré u nás nájdete, nielen zlepšujú fyzické zdravie, ale tiež pomáhajú zvládať stres. Cvičenie uvoľňuje endorfíny, prirodzené dvíhače nálady, ktoré môžu zmierniť stres a zlepšiť celkovú pohodu.