Bolesť krížov: najčastejšie príčiny a kedy vyhľadať odborníka

Bolesť krížov: najčastejšie príčiny a kedy vyhľadať odborníka

Bolesť v dolnej časti chrbta patrí medzi najčastejšie zdravotné problémy dospelej populácie. Niekedy sa objaví po celom dni strávenom za počítačom, inokedy po tréningu, sťahovaní nábytku, práci v záhrade alebo dlhšej ceste autom. Môže prichádzať postupne ako tupá a nepríjemná bolesť, ale poznáme aj typické „seknutie v krížoch“, pri ktorom je zrazu problém vystrieť sa, obuť si ponožky alebo normálne chodiť.

Rozsah problému je obrovský. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že v roku 2020 žilo s bolesťou dolnej časti chrbta približne 619 miliónov ľudí. Ide o najčastejšiu príčinu zdravotného obmedzenia na svete a WHO predpokladá, že do roku 2050 môže počet ľudí s týmito ťažkosťami narásť približne na 843 miliónov.

Napriek tomu je dobré začať jednou upokojujúcou informáciou. Bolesť krížov vo väčšine prípadov automaticky neznamená vážne poškodenie chrbtice.

Približne 90 % prípadov patrí medzi takzvané nešpecifické bolesti dolnej časti chrbta. To znamená, že nedokážeme ukázať na jednu konkrétnu štruktúru – napríklad jeden sval, stavec alebo medzistavcovú platničku – a povedať, že práve ona je jedinou príčinou bolesti.

Moderná fyzioterapia sa preto na bolesť krížov nepozerá iba ako na mechanickú poruchu, ktorú treba „napraviť“. Oveľa dôležitejšie je pochopiť, čo bolesti predchádzalo, ako dlho trvá, čo ju zhoršuje alebo zmierňuje, akú fyzickú záťaž človek zvláda a či sa neobjavujú príznaky, ktoré si vyžadujú ďalšie lekárske vyšetrenie.

Čo presne označujeme ako bolesť krížov?

Bolesť dolnej časti chrbta, v odbornej literatúre označovaná ako low back pain, sa týka oblasti približne medzi spodným okrajom rebier a sedacou oblasťou. Bolesť môže zostať lokalizovaná iba v krížoch, môže sa presúvať do sedacej oblasti a v niektorých prípadoch pokračovať aj do dolnej končatiny.

Podľa trvania môžeme rozlišovať akútnu, subakútnu a chronickú bolesť. Akútna epizóda trvá menej ako šesť týždňov, subakútna približne šesť až dvanásť týždňov a za chronickú sa považuje bolesť trvajúca dlhšie ako dvanásť týždňov.

Toto rozdelenie je dôležité aj pre samotnú terapiu. Človek, ktorého pred dvoma dňami „seklo“ pri zdvíhaní ťažkého predmetu, nepotrebuje automaticky rovnaký postup ako človek, ktorý pociťuje bolesti pri sedení a športe posledné dva roky.

Prečo vlastne kríže bolia?

Dolná časť chrbta je komplexná oblasť tvorená stavcami, medzistavcovými platničkami, drobnými kĺbmi, väzmi, svalmi, fasciami a nervovými štruktúrami. Všetky sa podieľajú na pohybe a prenose síl medzi hornou a dolnou časťou tela.

Keď sa objaví bolesť, človek prirodzene začne hľadať konkrétnu poškodenú štruktúru. V praxi však často nemožno problém vysvetliť jedným svalom alebo jednou platničkou.

Bolesť môže vzniknúť napríklad po nezvyčajne vysokej fyzickej záťaži. Typickým príkladom je človek, ktorý päť dní v týždni prevažne sedí v kancelárii a počas víkendu strávi osem hodín prácou v záhrade. Podobná situácia môže vzniknúť pri návrate do posilňovne po niekoľkomesačnej prestávke, keď sa človek okamžite pokúsi pokračovať s rovnakou intenzitou ako pred pauzou.

Samotné zdvíhanie, predklon alebo cvičenie pritom nemusia byť problémom. Dôležitý je vzťah medzi záťažou a aktuálnou kapacitou organizmu.

Ak je telo na určitý pohyb a záťaž pripravené, dokáže ich zvládať veľmi dobre. Ak záťaž výrazne a náhle prekročí to, na čo je človek adaptovaný, môžu sa objaviť ťažkosti.

Rovnaký princíp funguje aj opačne. Dlhodobé šetrenie chrbta a nedostatok pohybu nemusia chrbticu chrániť. Postupne môže klesať fyzická kapacita a činnosti, ktoré boli kedysi bezproblémové, začnú predstavovať relatívne vysokú záťaž.

Je príčinou bolesti krížov zlé sedenie?

Veľká časť ľudí s bolesťou chrbta pracuje v sede, preto je prirodzené hľadať problém práve tam. Dlhodobé sedenie môže u niektorých ľudí bolesť provokovať alebo zhoršovať, no neznamená to, že existuje jedna „zlá“ poloha, ktorá automaticky poškodzuje chrbticu.

Často je problémom skôr nedostatok variability.

Aj poloha, ktorú považujeme za ergonomicky správnu, môže byť po troch hodinách bez pohybu nepríjemná. Preto môže byť praktickejšie prestať hľadať jednu dokonalú pozíciu a namiesto toho polohy počas pracovného dňa meniť.

Chvíľu sedieť opretý, neskôr sa postaviť, prejsť sa po kancelárii, urobiť niekoľko pohybov a opäť pokračovať v práci.

Ergonómia má svoje miesto – správne nastavená výška monitora, stola alebo stoličky môže výrazne zvýšiť komfort. Sama osebe však nenahradí pohyb.

Pre človeka, ktorý osem hodín denne pracuje za počítačom, preto môže byť užitočnejšie zaradiť niekoľko krátkych pohybových prestávok než sa snažiť osem hodín udržať jednu „dokonalú“ polohu.

Platničky, vysunutá platnička a degeneratívne zmeny

Jednou z najväčších obáv pri bolesti krížov sú medzistavcové platničky.

Pacient absolvuje magnetickú rezonanciu, v náleze sa objavia slová ako degenerácia, protrúzia, hernia alebo bulging a veľmi ľahko vznikne presvedčenie, že práve toto je definitívne vysvetlenie všetkých ťažkostí.

Zobrazovací nález je však potrebné interpretovať spolu s klinickými príznakmi.

Dobre známy systematický prehľad Brinjikjiho a kolektívu analyzoval zobrazovacie nálezy u 3 110 ľudí bez bolesti chrbta. Degeneratívne zmeny platničiek boli prítomné približne u 37 % asymptomatických dvadsaťročných a ich výskyt postupne rástol až na 96 % u osemdesiatnikov. Vyklenutie platničky bolo prítomné približne u 30 % asymptomatických dvadsaťročných a 84 % osemdesiatnikov.

To samozrejme neznamená, že medzistavcové platničky nemôžu bolieť alebo že MRI nález nie je dôležitý. Iný systematický prehľad ukázal, že niektoré degeneratívne nálezy sú u ľudí s bolesťou skutočne častejšie než u ľudí bez bolesti.

Pointa je iná: nález na MRI a bolesť nie sú to isté.

Niektoré zmeny na chrbtici sú bežnou súčasťou starnutia a môžu byť prítomné bez akýchkoľvek príznakov. Preto by sa zobrazovacie vyšetrenie nemalo interpretovať izolovane.

Aj odporúčania NICE uvádzajú, že pri bežnej bolesti krížov bez podozrenia na závažnú patológiu sa zobrazovacie vyšetrenia nemajú rutinne vykonávať. MRI alebo iné zobrazovanie má zmysel najmä vtedy, ak jeho výsledok pravdepodobne zmení ďalší postup liečby.

Keď bolesť vystreľuje do zadku alebo nohy

Inou situáciou je bolesť, ktorá nezostáva iba v oblasti krížov, ale pokračuje do sedacej oblasti, stehna, predkolenia alebo chodidla.

V bežnej reči sa často používa pojem „ischias“. Za podobnými príznakmi môže byť podráždenie nervového koreňa, napríklad v súvislosti s medzistavcovou platničkou. Objaviť sa môže nielen bolesť, ale aj pálenie, mravčenie, zmena citlivosti alebo svalová slabosť.

Ani každá bolesť vystreľujúca do nohy však automaticky neznamená poškodenie nervu.

Práve preto má význam klinické vyšetrenie. Fyzioterapeut alebo lekár môže hodnotiť citlivosť, svalovú silu, reflexy, charakter šírenia bolesti a reakciu príznakov na jednotlivé pohyby. Podľa výsledku následne rozhodne, či je vhodná konzervatívna terapia alebo ďalšie vyšetrenie.

Bolesť krížov neovplyvňuje iba chrbtica

Pri chronickej bolesti je potrebné opustiť predstavu, že všetko vyriešime nájdením jedného skráteného svalu alebo „zablokovaného stavca“.

Súčasné odporúčania pracujú s takzvaným biopsychosociálnym modelom bolesti. WHO vo svojich odporúčaniach pre chronickú primárnu bolesť krížov zdôrazňuje, že výsledný problém môžu ovplyvňovať fyzické, psychologické aj sociálne faktory a terapia má byť prispôsobená konkrétnemu človeku.

Veľmi prakticky to znamená, že význam môže mať nielen fyzická kondícia a aktuálne zaťaženie, ale aj spánok, stres, obavy z pohybu, pracovná situácia alebo dlhodobé obmedzovanie aktivít.

Predstavme si človeka, ktorý posledné dva mesiace spí päť hodín denne, má veľmi stresujúce obdobie v práci, prestal športovať a pri každom predklone očakáva, že si poškodí platničku. Jeho situácia je odlišná od človeka, ktorý dobre spí, pravidelne trénuje a po jednorazovej nadmernej záťaži ho dva dni pobolievajú kríže.

To neznamená, že bolesť je „psychická“ alebo vymyslená.

Bolesť je reálna. Len ju nevytvára jednoduchý systém, v ktorom veľkosť poškodenia automaticky zodpovedá intenzite bolesti.

Nie každá bolesť v krížoch pochádza z chrbtice

Hoci väčšina bolestí v tejto oblasti má muskuloskeletálny charakter, existujú aj iné príčiny. Bolesť sa môže prenášať napríklad z močového systému, obličiek alebo orgánov malej panvy. V menšom počte prípadov môže byť bolesť spojená aj so zápalovým, infekčným alebo nádorovým ochorením.

Preto je dôležitý kontext.

Ak sa bolesť výrazne mení podľa pohybu a polohy, vznikla po nezvyčajnej fyzickej záťaži a postupne sa zlepšuje, pravdepodobnosť bežného pohybového problému je vyššia.

Ak sa však pridáva horúčka, výrazná celková nevoľnosť, nevysvetliteľné chudnutie, problémy s močením alebo ďalšie nezvyčajné príznaky, je potrebné myslieť aj na inú príčinu a vyhľadať lekára.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Pri každom miernom pobolievaní chrbta nemusíte automaticky navštíviť fyzioterapeuta. Ak ste deň predtým pracovali v záhrade, chrbát je citlivý a počas nasledujúcich dní sa stav postupne zlepšuje, môže stačiť primeraný pohyb, dočasná úprava záťaže a čas.

Fyzioterapeutické vyšetrenie začína dávať väčší význam vtedy, keď sa bolesť opakovane vracia, pretrváva, výraznejšie obmedzuje bežné fungovanie alebo šport, prípadne neviete, ako sa bezpečne vrátiť k pôvodnej záťaži.

Dôvodom na vyšetrenie môže byť aj bolesť vystreľujúca do končatiny, mravčenie alebo zmena citlivosti. Fyzioterapeut vtedy môže doplniť neurologické vyšetrenie a podľa nálezu odporučiť ďalší postup.

Zmyslom fyzioterapie pritom nie je iba zistiť, kde človeka bolí chrbát.

Dôležitý je rozhovor o tom, kedy problém vznikol, ako sa správa počas dňa, čo ho zhoršuje a čo prináša úľavu. Následne sa hodnotí pohyb, sila, tolerancia záťaže a podľa potreby neurologické funkcie.

Až potom možno vytvoriť individuálny plán.

Pre kancelárskeho pracovníka môže byť cieľom opäť zvládať pracovný deň bez výrazných ťažkostí. Pre rodiča bez problémov zdvíhať dieťa zo zeme. Pre bežca návrat k tréningu a pre silového športovca návrat k drepu alebo mŕtvemu ťahu.

Kedy namiesto fyzioterapeuta vyhľadať lekára?

Väčšina epizód bolesti krížov nemá závažnú príčinu, ale existujú situácie, pri ktorých by sme domácu liečbu alebo cvičenie nemali uprednostniť pred zdravotným vyšetrením.

Pozornosť si zaslúži bolesť po vážnom úraze, bolesť sprevádzaná horúčkou alebo výrazným celkovým zhoršením zdravotného stavu, nevysvetliteľným úbytkom hmotnosti, anamnézou nádorového ochorenia alebo progresívnymi neurologickými príznakmi.

Urgentné lekárske vyšetrenie je potrebné najmä pri novej poruche kontroly močenia alebo stolice, strate či výraznej zmene citlivosti v oblasti genitálií a vnútorných stehien alebo rýchlo sa zhoršujúcej slabosti dolných končatín.

V týchto situáciách už nejde o hľadanie správneho cviku na YouTube, ale o potrebu vylúčiť závažnejší neurologický stav.

Potrebujem pri bolesti krížov MRI?

Nie automaticky.

Zobrazovacie vyšetrenia sú mimoriadne užitočné v správne zvolenej situácii. Pri bežnej nešpecifickej bolesti však výsledok MRI často nezmení spôsob liečby.

Aj NICE preto neodporúča rutinné zobrazovanie ľudí s bolesťou krížov alebo ischiasom v nešpecializovanej starostlivosti. V špecializovanom prostredí sa má zobrazovanie zvažovať predovšetkým vtedy, keď výsledok pravdepodobne ovplyvní ďalší manažment pacienta.

To dáva zmysel aj vzhľadom na už spomínaný vysoký výskyt degeneratívnych zmien u ľudí bez bolesti.

Magnetická rezonancia preto nie je fotografia toho, ako veľmi človeka bolí chrbát.

Je to jeden z diagnostických nástrojov, ktorý musí byť interpretovaný spolu s príznakmi a klinickým vyšetrením.

Bolesť krížov a fyzioterapia v SportWell

Ak bolesť krížov pretrváva, pravidelne sa vracia alebo vás obmedzuje pri práci, športe či bežných činnostiach, nemusíte čakať, kým sa problém výrazne zhorší.

Pri fyzioterapii v SportWell sa nesústredíme iba na miesto bolesti. Dôležité je pochopiť, kedy problém vznikol, ako sa správa pri pohybe, akú záťaž aktuálne zvládate a ku ktorým aktivitám sa chcete vrátiť.

Podľa výsledku vyšetrenia môže terapia kombinovať manuálne techniky, edukáciu, cielené cvičenie a postupné zvyšovanie záťaže.

Pretože konečným cieľom nie je iba to, aby vás dnes kríže boleli o niečo menej. Cieľom je, aby ste sa mohli bez zbytočného strachu a obmedzení vrátiť k pohybu, práci alebo športu.

Zhrnutie

Bolesť krížov je veľmi častá, ale vo väčšine prípadov neznamená vážne poškodenie chrbtice. Približne 90 % prípadov patrí medzi nešpecifické bolesti, pri ktorých nemožno určiť jednu anatomickú štruktúru ako jedinú príčinu.

Pri hľadaní príčiny je dôležité hodnotiť nielen chrbticu, ale aj fyzickú záťaž, pohybové návyky, spánok, stres a celkový zdravotný stav. Ani degeneratívne zmeny na MRI automaticky nevysvetľujú bolesť.

Ak sa bolesť opakovane vracia, pretrváva alebo vás obmedzuje, fyzioterapeutické vyšetrenie môže pomôcť nájsť vhodný postup. Pri závažných neurologických alebo systémových príznakoch je však potrebné lekárske vyšetrenie.

Ak vás zaujíma, ako pri bežnej bolesti krížov postupovať doma a ktoré cviky môžu pomôcť, pokračujte naším článkom Ako zmierniť bolesť krížov: cviky, úľava a prevencia.

Zdroje

1. World Health Organization (2023). Low back pain – Fact Sheet.  ⁠WHO – Low back pain
2. World Health Organization (2023). WHO guideline for non-surgical management of chronic primary low back pain in adults in primary and community care settings.  ⁠WHO – Guideline
3. Brinjikji W. et al. (2015). Systematic Literature Review of Imaging Features of Spinal Degeneration in Asymptomatic Populations. American Journal of Neuroradiology, 36(4), 811–816. DOI: 10.3174/ajnr.A4173.
4. Brinjikji W. et al. (2015). MRI Findings of Disc Degeneration are More Prevalent in Adults with Low Back Pain than in Asymptomatic Controls. American Journal of Neuroradiology, 36(12), 2394–2399. DOI: 10.3174/ajnr.A4498.
5. National Institute for Health and Care Excellence. Low back pain and sciatica in over 16s: assessment and management (NG59).  ⁠NICE – NG59