
Tréningový plán podľa tepových zón – prečo nestačí behať „podľa pocitu“
Prečo tréning podľa tepových zón funguje lepšie než tréning podľa pocitu. Ako zóny nastaviť a využiť v praxi.
Čítať viac
V tomto článku sa budeme venovať jednému z najčastejších bežeckých zranení s názvom bežecké koleno alebo Patelofemorálny syndróm.
Štatisticky sa každoročne lieči až 21% zranených bežcov na toto zranenie. „Bežecké koleno“ je definované ako bolesť (zápal) v okolí alebo za patelou, ktorá sa zhoršuje aktivitami zaťažujúcimi patelofemorálny kĺb (kĺb medzi jabĺčkom a stehennou kosťou).
Ide o veľmi komplexnú mozaiku medzi rôznymi anatomickými, biomechanickými, psychologickými a sociálnymi vplyvmi, ktoré sú navzájom prepojené a prispievajú k bolesti. V skratke všetky pohyby, pri ktorých je ohyb kolena väčší ako 30° (beh, drep, chôdza po schodoch, výpad) sú pohyby, ktoré výrazne ovplyvňujú a prehlbujú bolesť v tejto oblasti.
Keby sme sa mali na to pozrieť z hľadiska anatómie a biomechaniky bližšie, tak medzi kľúčové mechanizmy, ktoré prispievajú k zápalu patelofemorálnej šľachy sú:
Pronačné postavenie chodidla (chodidla padnuté dovnútra),
Valgus kolien (kolená do tvaru X),

Oslabené sedacie svaly,
Oslabená vnútorná hlava štvorhlavého stehenného svalu,
Zvýšená addukcia (unoženie) bedra, vnútorná rotácia bedra,
Veľké tréningové zaťaženie (objem, intenzita).
Na obrázku vidíme jeden z mechanizmov spôsobujúcich bežecké koleno, na ktorom si vysvetlíme ako to všetko funguje resp. nefunguje. Vidíme znázornené padnuté chodidlo dovnútra, čo zapríčiňuje vnútornú rotáciu predkolenia a následný valgus (kolena padnuté do X) kolien. Ak sa k tomu pridajú aj oslabené sedacie svaly a interná rotácia stehennej kosti a rotácia panvy, bežecké koleno je na svete.
To zapríčiňuje ekonomicky nevýhodnú pozíciu pre jabĺčko a nepríjemné trecie pohyby aktívnych štruktúr o tie pasívne, čo následne spôsobuje zápalový proces v danom mieste. Samozrejme spúšťač toho všetkého je keď sa telo dostane do neprimeraného zaťaženia vzhľadom na výkonnosť rekreačného bežca.
Liečba bežeckého kolena začína protizápalovými liekmi, dočasné zníženie tréningovej záťaže a korekciou ekonomicky nevýhodného postavenia kĺbov dolnej končatiny. Cieľom je posilniť oslabené svaly (najmä vnútornú hlavu štvorhlavého stenného svalu a sedacích svalov) a strečing preťažených svalov, aby sa táto nerovnováha medzi nimi, ktorá spôsobuje preťaženie v danom mieste vykompenzovala.
Bežci sú povestní tým, že behajú aj napriek bolesti, no je zásadne rozoznať bolesť z únavy a bolesť zo zranenia. Ak počas behu alebo po ňom pociťujeme bolesť, ktorú by sme ohodnotili číslom vyšším ako 3 z desaťbodovej stupnice, najlepším riešením by bolo dať si prestávku s tréningom a vyhľadať odbornú pomoc fyzioterapeuta, aby Vám pomohol s optimálnym zaťažením a pomohol Vám rozoznať asymetrie, ktoré vám zapríčiňujú bolesť.

Prečo tréning podľa tepových zón funguje lepšie než tréning podľa pocitu. Ako zóny nastaviť a využiť v praxi.
Čítať viac
Chcete začať behať, ale neviete ako? Objavte tipy, ako sa do behu pustiť bez stresu, vyhnúť sa zraneniam a vydržať. Moderný človek a beh idú dokopy!
Čítať viac
Na základe toho, či chceme trénovať výkonnosť alebo kondíciu je dôležité poznať ako svoju maximálnu tepovú frekvenciu tak aj tepové zóny. V dnešnom článku si vysvetlíme aké tepové zóny poznáme a kedy sa držať v ktorej. Tréning na úrovni anaeróbneho / aeróbneho prahu – aký je medzi nimi rozdiel? Anaeróbny prah Hranica, kedy sa množstvo nahromadeného laktátu dokáže […]
Čítať viacŠportovo-rehabilitačné centrum SportWell