
Tréningový plán podľa tepových zón – prečo nestačí behať „podľa pocitu“
Prečo tréning podľa tepových zón funguje lepšie než tréning podľa pocitu. Ako zóny nastaviť a využiť v praxi.
Čítať viac
V amatérskom aj výkonnostnom športe existuje dlhoročná dilema: dokáže telo efektívne zvládať silový aj vytrvalostný tréning naraz, alebo sa tieto dva typy záťaže navzájom „bijú“?
Mnoho bežcov sa obáva, že silový tréning ich spomalí alebo zvýši svalovú hmotu natoľko, že negatívne ovplyvní vytrvalosť. Na druhej strane ľudia zameraní na silový tréning často vnímajú vytrvalostný tréning ako niečo, čo znižuje silové prírastky a komplikuje regeneráciu.
Tieto obavy nevznikli náhodne. Dlhé roky sa v športovej vede diskutovalo o tzv. interferenčnom efekte, teda o tom, či kombinovaný tréning neobmedzuje adaptačné procesy organizmu.
Moderné výskumy však ukazujú, že problémom nie je samotná kombinácia silového a vytrvalostného tréningu. Problémom býva spôsob, akým sú tieto tréningy nastavené.
Základom tejto debaty bola známa štúdia Hicksona z roku 1980, ktorá ukázala, že pri extrémne vysokom objeme kombinovaného tréningu dochádza k zníženiu silových adaptácií.
Táto štúdia mala veľký vplyv na tréningové myslenie nasledujúcich desaťročí. Často sa však zabúda na kontext – objem tréningu v nej bol extrémny a pre väčšinu rekreačných športovcov nereálny.
Novšie meta-analýzy publikované v Sports Medicine a European Journal of Applied Physiology po roku 2020 ukazujú, že pri správnom dávkovaní tréningu je interferenčný efekt výrazne menší, než sa pôvodne predpokladalo.
Inými slovami – organizmus dokáže zvládať oba typy záťaže veľmi efektívne, ak:
Jedným z najväčších posunov modernej športovej prípravy je pochopenie toho, že silový tréning nie je len nástrojom na budovanie svalov. Vo vytrvalostných športoch zohráva úplne inú úlohu.
Výskumy ukazujú, že silový tréning vedie k:
Meta-analýza publikovaná v Sports Medicine (Blagrove et al., 2023) ukazuje, že silový tréning dokáže významne zlepšiť ekonomiku behu bez negatívneho vplyvu na aeróbnu výkonnosť.
Z praktického pohľadu to znamená jednoduchú vec – športovec dokáže podávať rovnaký výkon s nižšou spotrebou energie.
Práve preto dnes silový tréning využívajú prakticky všetci profesionálni vytrvalci – od maratóncov až po cyklistov.
Najčastejším problémom nie je samotná kombinácia tréningov, ale ich intenzita a načasovanie.
Mnoho amatérskych športovcov funguje v režime:
Typický príklad:
– ráno intervalový beh, večer ťažký tréning nôh vo fitku a na ďalší deň ďalší intenzívny tréning.
Organizmus následne nestíha regenerovať nervový systém ani svalové štruktúry. Namiesto progresu sa začína kumulovať únava.
Výsledkom býva:
Jedným z najdôležitejších poznatkov posledných rokov je význam distribúcie intenzity.
Výskumy publikované po roku 2020 opakovane potvrdzujú, že najefektívnejší model tréningu je tzv. polarizovaný prístup.
To znamená:
Štúdia Stöggl & Sperlich (2020) ukazuje, že práve tento model vedie k lepšiemu rozvoju vytrvalosti aj regenerácie.
Pre amatérskeho športovca to znamená zásadnú vec:
– nie každý tréning musí byť „ťažký“, aby bol efektívny.
Práve naopak – schopnosť trénovať väčšinu času v nižšej intenzite vytvára priestor na kvalitné silové tréningy aj regeneráciu.

Príklad č.1: Tréningový program na 3 týždne (A) vysokoobjemového (HVT), (B) prahového (THR), (C) polarizovaného (POL) tréningu a (D) tréningového programu pre prvý blok vysokointenzívneho intervalového tréningu (HIIT), okrem týždňa regenerácie. Zdroj: Stöggl T, Sperlich B. (2020). Polarized training has greater impact on key endurance variables. Frontiers in Physiology
Väčšina rekreačných športovcov nepotrebuje komplikovaný elitný systém. Potrebuje logickú štruktúru.
Vo väčšine prípadov funguje:
Dôležitú úlohu zohráva aj poradie tréningov.
Ak je prioritou vytrvalosť (napr. príprava na polmaratón), náročný vytrvalostný tréning by mal mať prednosť pred silovým. Ak je prioritou sila, môže byť poradie opačné.
Veľký význam má aj časový odstup medzi tréningami. Čím bližšie sú intenzívne jednotky pri sebe, tým väčší stres vzniká pre nervový systém.
Kombinovaný tréning vytvára vyššie nároky na organizmus než izolovaný typ záťaže. Preto sa regenerácia stáva absolútne kľúčovou.
Z pohľadu adaptácie rozhoduje:
Bez dostatočnej regenerácie sa organizmus nedokáže adaptovať ani na silový, ani na vytrvalostný tréning.
Jednou z najčastejších chýb pri kombinovanom tréningu je podhodnotený energetický príjem.
Organizmus potrebuje energiu:
Ak športovec dlhodobo funguje v energetickom deficite, výkonnosť začne stagnovať bez ohľadu na kvalitu tréningového plánu.
👉 Viac sa tejto problematike venujeme v článku – Energetický príjem pri vytrvalostných športoch.
Silový a vytrvalostný tréning sa navzájom nevylučujú. Naopak – pri správnom nastavení sa výrazne podporujú.
Najväčší problém nie je kombinácia tréningov, ale nesprávne dávkovanie intenzity, nedostatočná regenerácia a chaotický systém.
A práve schopnosť tieto faktory zosúladiť často rozhoduje o tom, či športovec napreduje – alebo stagnuje.

Prečo tréning podľa tepových zón funguje lepšie než tréning podľa pocitu. Ako zóny nastaviť a využiť v praxi.
Čítať viac
Ako si zostaviť tréningový plán na polmaratón. Systematický prístup, typy tréningov a najčastejšie chyby.
Čítať viac
Silový tréning pomáha bežcom predchádzať zraneniam a zlepšuje rýchlosť aj vytrvalosť. Ako ho efektívne kombinovať s behom.
Čítať viacŠportovo-rehabilitačné centrum SportWell